Cesta hrdinov SNP časť 1.

Ultraľahký spacák a karimatka a tam slovíčko ultralight v mojej výbave končí😂.Príprava musí byť aj keď, dnes by som sa už pobalila inak. 😄

 Príbeh spisujem spätne po 4 rokoch. Všetko sa to začalo v Uble, kde som po celonočnej jazde vlakom a autobusom konečne dorazila na miesto určenia. 

    No nič, je najvyšší čas začať kráčať. Predieram sa kriakmi a porastom, pozriem na GPS a som dobre, čo som vlastne čakala, veď tadeto, asi moc ľudí nechodí. Po pol hodine chôdze, sa mi cesta nejako nezdá. Pozriem na mobil znova. Ježkove očička, veď ja som úplne vedľa, nevadí zvalím sa po zvážnici už som dolu na asfalte, vyzerá to ako lesná cesta. 

    Kráčam ňou asi 20 min., keď zistím, že cesta končí v rieke, ale za ňou už vidím hlavnú cestu. Stačí sa dostať zo rieku. Netuším, ako veľmi to je hlboké a tak vyzúvam pohorky, ponožky a idem, iná cesta tu aj tak nie je. Voda bola po členky. S úsmevom sa oblečiem a vydám opäť na cesty.

     Tesne pred dedinou, vidím na opačnej strane policajtov. Pozdravíme sa mávnutím a hneď za ňou jeden z nich utekal. Mio nervo, ešte pokutu dostanem, nie? Namiesto pokuty, rada, kde sa ubytovať neďaleko je malá búdka s turistickými informáciami, ktorá sa dá zamknúť. S úsmevom sme sa rozlúčili a čakali ma posledné metre k odpočinku. Mám dosť. Búdka na prespanie je neďaleko a vedľa lavička sadnem si a oddychujem. Po pár minutách sa ma jeden chalan spýta, odkiaľ idem a netrvalo dlho skončili sme na pive a na konci dňa mi spolu s jeho fiance ponúkli miesto na prespanie. Z čo som bola velice vďačná.