Z Mongolska do Európy peši - 1. etapa Mongolsko_deň 1-2
Posledné dni pred odletom boli jednoducho chaotické. Posledné vybavovania, doplnenie výbavy a zmena batohu ( nezmestila som sa do mariposi 😱😂), ale taktiež aj rozlúčka s blízkymi a priateľmi nebola jednoduchá. Všetko gradovalo až nakoniec som sa ocitla na letisku. Pomyslela som ,, Ja naozaj idem? Nie je to sen?" A nebol. Bola som tam len ja a batoh, čo mi siaha skoro po pupok. Pomaly mi dochádza, že som na začiatku svojej životnej cesty, na začiatku dobrodružstvá s Bohom.
,,Jemu odovzdajte všetky starosti"
Radosť i smútok vo mne tancujú na parkete. Ale radosť vyhráva.
Pri check-ine som musela dať môj batoh do skenera, chvíľkami sa u mňa objavila neistota, či mi nevyhodia ten lieh, ale nestalo sa tak.
Ani sa nenazdám a sedím v lietadle smer Istanbul.
pri výstupe z lietadla na nás už čakal autobus. No a pri tej príležitosti, vodič zapol ohrievanie, 😂😂tak som si povedala, že to bude zrejme aklimatikazčná jazda, no ale po príchode do hlavnej haly, som zistila, že tu až tak teplo nie je, 😂😂tak mi z toho vyplývajú dve možnosti, buď nás chcel uvariť, alebo sa snažil navodiť dovolenkovú atmosféru 😂
Najbližšie hodiny strávim na letisku. Čas sa vlečie, ale nechcem ísť von kvôli tomu, aby som zase nemusela prechádzať opätovnou kontrolou a tak čakám a popri tom som si dala svoju najdrahšiu kávu v živote, skoro ma vykotilo 13$😱😮😳.
Čas prežijem v modlitbe a prechádzkach po betónovej džungli. Čas ubehne a na tabuli sa objaví číslo gatu, pomaly sa presuniem bližšie ku gatu a miesto sa pomaly, ale isto začne hmíriť mongolcami. Som na 100% správne.
Zvíhame kotvy a podvozok lietadla sa odliepa od asfaltu. Výhľad zahalia oblaky avšak o pár okamihov neskôr sa vynoríme a naskytne sa mi pohľad bohov. Nebo tak modré a oblaky ktoré preniká slnko.
Tak už len 8 hodín a budem na mieste určenia. Verte či neverte bolo to rýchlejšie ako by človek povedal. Sice sa o spánku za posledné dni asi ani nedá hovoriť, na podiv mi to nejako nextra nevadilo. Na raňajky ma musel spolusediaci zobudiť. Jedlo bolo hojné a vždy sme mali aj sladkú bodku v podobe ovocia alebo jogurtu.
Chvíľu mi behalo po rozume či mi naozaj príde tá moja batožina vzhľadom na to, že som tam mala ten lieh avšak neistota prešla hneď ako som videla toho môjho malého obríka. 🥹 Na kontrole pásov som sa jej asi nezdala lebo mám pár kg navyše tak to ešte skontrolovala.
Po vyjdení z medzinárodnej zóny sa na mňa hneď nalepila jeden taxikár ale hneď som ho odbyla ale asi o sekundu neskôr to skúšal znova ale to už na mňa dakto v dave povedal moje meno, otočím sa a tam je lv, chalanisko ktorého som dovtedy poznala iba z FB skupiny. Spoločne sme vyriešili výmenu peňazí a SIM kartu.
Prišli sme k autu a nastúpila som si tak ako som zvyknutá, vidím volant pred sebou... Počkať😂 ... Ja som opačne. Áno v Mongolsku sú volanty na pravej strane. A toto bolo moje prvé fopa😂😂. Po otázke či chcem šoférovať som sa automaticky so smiechom presťahovala na opačnú stranu a to teda ľavú 😂.
Po ceste sme sa zastavili pri postsovietskom pamätníku z druhej svetovej vojny kde bola nádherná maľba vypovedajú a svoj príbeh. Cesty podobne ako na SK 😂sama diera.
Keď som sa ohliadla, naskytol sa mi výhľad na celý Ulaanbaatar.
Zaujímavosťou je, že ráno pred raňajkami si mongolci dajú teplú vodu s medom a za tým čaj s mliekom bez cukru. Raňajkujú vajíčka s ovčou šunkou, zeleninou a do čaju si namacaju tradičné pečivo ktoré má podobu valca a taktiež taštičky plnenú ovocnou náplňou. Osobne mi to chutilo.
Po raňajkách som si šla na chvíľu ľahnúť a z 10 min. Boli 3 hodiny. Nezvyknem späť cez deň, ale dnes som to veľmi potrebovala.
Po výdatnom 3 hodinovom spánku sa vydávame spolu s jeho maminou na poštu, pretože chcem poslať pohľadnice. No bol to väčší problém, ako by sa zdalo a to hlavne pre jazykovú bariéru. Ani slovko po anglicky a tak som vytiahla eso... a to... translator😂.
Pomocou neho a pantomima sme sa dopracovali ku kúpe pohľadníc tam to však nekončí mala som napísať adresu môjho pobytu v mongolsku a tak som dala vedieť Lv prišiel a všetko vyriešil. Akurát sa už pošta mala zatvárať a tak som zaplatila za pohľadnice s tým že to odošlem ďalší deň.
Po návrate "domov" začneme chystať večeru, vyrábame tradičné mongolske jedlo, názov doplním...
Vytvoríme si podobné veľké guličky a tie následne rozvaľkáme, vložíme do nich ovčie mäso a nadrobno nakrájané zemiaky, zrolujeme a namarujeme. Mäso je jemne solené a korenené, podáva sa spolu s uhorkou alebo zeleninou. Vynikajúce 😋.
Zvyšok dňa striham videa a píšem blog. S lv sme chvíľu potrebovali šípky. On totiž chodí šípky hrať profesionálne. Takže mi bolo hneď jasné že na neho nemám, ale za skúšku to stálo.
21.00 a moja energia klesá, je čas ísť spať.
PS:Občerstvím unavenú dušu a každú roztúženú dušu uspokojím.
Jeremiáš 31:25
Komentáre
Zverejnenie komentára