Z Mongolska do Európy peši - 1. etapa Mongolsko_deň 3

Nastalo ráno a s ním aj ďalšie mongólske raňajky. Horúca voda, mlieko s čajom a ovčia saláma s uhorkou a chlebom a samozrejme mongoske pečivo namáčané v čaji. LV odišiel a aj neho synovec a tak som raňajky strávila s jeho maminou skoro v tichosti. Rozmýšľam čo dnes budem robiť a nakoniec som sa rozhodla pre prechádzku po meste. 

Inak zrejme som zabudla poukázať na to, že sú celkom pokrokový a kľúče nepoužívajú, majú iba kódy. 

Po ceste niekam do neznáma pozorujem, že naše mapy sú celkom neaktuálne, tam, kde píšu slepú uličku, tam je cesta a podobne. Taktiež natrafím na železnicu a výnimočná je v tom, že je jediná v mongolsku a je zároveň súčasťou transivirskej magistráli, ktorá vedie až do Číny.

Neďaleko železnice je rieka ktorá je zvláštna pretože z polovice je kalná a z druhej nie.

Po ceste natrafím na nákupné centrum Naran tak si tam kúpim klobúk a o pár metrov neskôr vidím supermarket tak tam zájdem jedlo na cestu autobusom a prvé dni na ceste sa vždy zíde aj napriek kilečkám navyše v batohu🫣😂. 

Veľa tovaru je dovážaného z ktorej a Japonska ale objavila som ich čokoládu tak to vyskúšam.

Keď sa opäť vydám na cestu pozerám, že 

kúsok ďalej je ďalšie obchodné centrum menom Shangri'la, kde som si povedala, že by som mohla pozrieť SD kartu no a ako to skončí, keď žena vstúpi do nákupného centra 😂🫣. Kúpila som kasmirovú šatku, jasné ďalšie kg🫣😂.

Teraz vás určite napadlo čo tá ženská chce so sebou vláčiť a aktuálna váha je 🫣🧐20 kg. 

Písal mi LV, či som už doma tak som sa pomaly vybrala naspäť už bez mapy podľa pamäte. Paráda všetko som našla ale uvedomila som si, že treba zájsť ešte na poštu aby som odoslala pohľadnice. To už bolo horšie a trošičku som si nebola istá cestou, nakoniec som však našla dajaké tie záchytné body a trafila na poštu. 

Sedela tam iná pani aj, keď veľmi podobná tej zo včera ... Oni sú všetci tak podobný 😱🤭. S menšou jazykovou bariérou a translatorom sme sa dopracovali do cieľa. Avšak nahodila tam ruštinu 🫣a ja som není zrovna rusky hovoriacich človek. To prvé som rozumela a to druhé už moc nie, ale dohodli sme nakoniec dajako. No stačí dúfať, že to pošle 🤭.

Spoločne som sa vybrala "domov". Zadala som heslo a o pár sekúnd do dverí vstúpil aj LV, spoločne sme vyšli hore a pripravili sa spolu s jeho rodinou na cestu k jednej z najväčších sôch na svete a to k Chinghis Khanovi (Khan v preklade znamená kráľ).

 Počas jazdy som si všimla, že on síce sedí napravo, a aj jazdí v pravo a neskôr som zazrela chalaniska čo šoféroval v ľavo. Mám pocit, že Mongolovia sedia na oboch stranách, ale jazdí sa stále napravo. 

Čím ďalej sme boli od ulanbátaru tým väčšia krása a objavila pred nami. Kone, kravy, ovce aj kozy prechádzali cestou akoby sa nehrmelo. 

Prišli sme tam, LV sa mi snažil dať radu ako ušetriť, ale nechcela som klamať o tom, že chcem ísť len na záchod a tak som tak nespravila. Výhľady boli úžasné veď sami uznajte. 

hned pri soche sa nachádzaju ťavy a kone na ktorých sa turisti môže zaviesť. Po pravde ťavy vidím prvý krát mimo zoo. Boli zlaté a ani jedna z nich na mňa neflusla.

Tu to však nekončí a o necelú hodinku sa presúvame do národného parku terelj, kde sa nachádza slávna kamenná socha korytnačky 

Cestou späť do mesta sme sa zastavili pri koňoch