Cesta hrdinov SNP časť 7.

 

Konečne sa dostávam do lesnejších častí cesty. Občas je to značené tak všelijako ako napr. tu...

( viď- nižšie)

Ale dá sa to. Chodníčky tvoria aj mostíky z dreva či pásma s kravami či ovečkami. Moje kroky sú akési ľahšie a silnejšie ako predošlé dni. Onedlho však zášlo slnko a chystal sa dážď pokúšala som sa prísť do Radatíc skôr, aby som nechytila búrku. Vyšlo to takmer presne a suchou nohou a po 1h daždi som sa opäť mohla vydať na cesty. 

Papradie a divá burina olizovala moje nohy až kým som sa nedostala k prokopovmu mlynu, cesta k nemu vyzerala ako z rozprávky. Zase sa nebo zamračilo a začal padať jemný dážď ktorý pomaly zvyšoval na obrátkach. Schovala som sa pod malú rýmsu, ale nestačilo to tak som si sadla a vzdala som to, tak tu proste zmoknem, opak bol pravdou prišlí majitelia a po krátkom rozhovore odkiaľ kam a čo mi otvorili dvere nie len domu ale ja srdca. Spravili mi jedlo, pustili vodu na umytie a dali posteľ. Vďaka za dobrých ľudí na ceste. Večer, keď som pozdravila na dobrú noc, som si sadla a ošetrila svoje nohy. Otlaky sú otlaky.