Ceste hrdinov SNP časť 3.

Poloniny sú za mnou a predo mnou začiatok cesty SNP. V noci som nevedela nájsť miesto a po pravde bola som dosť unavená na hľadanie, tak som sa zložila na zastávke. 

No čo viac dodať, nevyspala som sa a aj keď som sa snažila zvuk večne okoloidúcich áut a motoriek mi nedali priestor. Ráno varím kašu a vyrážam na cestu. 

S bolesťou v nohách sa vydávam ďalej. Cítim bolesť v nohách, ale zatnem zuby a idem ďalej. Po ceste stretám staré vojenské lietadlo. Jeden motorkár tam dokonca spal, čo bolo určite lepšie miesto, ale včera som už ozaj nemala síl ani na jeden krok naviac. 

Dnešná cesta je mix asfaltu a lesných ciest, v cesta prechádza údolím smrti kde sa viedli veľké boje, od konca sú tam porozmiestňované tanky na poliach. Tie som však nemohla navštíviť, stav mojich nôh sa zhoršil. Sadla som si na lavičku, prvý zlý dojem som začala mať po vyzutí a po zvlieknutí ponožky som zistila v ako stave vlastne nohy mám.

    Tri dni vo vode a toto je výsledok, ale to sa predsa vyrieši. Bolelo to ako čert a moja chôdza bola hodná 99-ročnej babičky, ešte že som mala tie turistické paličky na podopretie. Pajdavým spôsobom som došla do Svidníka, stmievalo sa a začínal opäť, ten slávny lejak. Aj keď som pôvodne v ubytovaní spať nechcela, uvedomila som si, že je to nevyhnutné, vzhľadom k udalostiam.