Cesta hrdinov SNP časť 13.

 Po 2- dňovej rekonvalescenní sa vydávam opäť na cesty. V donovaloch si kupujem ďalšie zásoby a vyrážam smer Veľká fatra. za jeden deň by som sa mala dostať z Kečky na Križnú. Cesta je ako na hojdačke raz hore raz dole. Myslela som si, že to nezvládnem. Pred posledným výstupom na Križnú počujem ako sa pastier spolu s ovcami vracia. Občas som poklopala paličkami pretože cesta viedla niekedy zarastenou trávou kde sa mohol schovať spiaci medveď. Každú chvíľu pozerám od GPS, dychčím odpočivam. Najradšej by som spala som vyčerpaná. 

Nevzdala som sa a donútila sa vyjsť až na vrchol. 

Hneď potom som si však uvedomila, že môj boj nekončí. musím dôjsť do nejakej útulne. Krok mám  pomalí a ťažký. niekedy zavriem oči a na chvíľu po chodiačky oddychujem. Trvalo 1 hodinu kým som sa dostatala do útulne. Pri otvorení dverí som zistila, že som tam neni sama. Ďalší 3 SNP tam boli tiež. čo najtichšie som sa rozložila a spala. 

Ďalší deň sa naraňajkujem a opäť kráčam. Ani neviem ako po včerajšom dni. Dnešná cesta je väčšinou smerom dole takže je to fajn. Na konci dňa sa kúpem u kapucínov pri takzvanom strede európy. 

Prišiel ma pozrieť vtedajší priateľ spolu s kamarátom. Spolu sa nám predsa len lepšie kráčalo aj keď to bol nezvyk. Priateľovi odišlo počas cesty koleno tak nás počkal vo vríckom sedle a ja so Šimonom som pokračovala ďalej

Po ceste sme prišli k miestu kde sme trochu stratili smer stáli sme pri značke a ako sme sa rozhliadali a hľadali ďalšiu značku nenašli sme. Ja som mala mobil úplne vybitý ale Šimon mal našťastie ten svoj  nabitý. Na vrícke sedlo sme prišli vyčerpaný ale kamaráti tam na nás čakali z čoho som mala obrovskú radosť. Klobáska, cibuľka, chlebík no proste úžas. Za to som vďačná Paľkovi a Katke. 

Tu som sa s nimi všetkými musela rozlúčiť.